Anatómia
Telo vtáčkarov môžeme rozdeliť na dve základné časti, ktoré dokážeme rozoznať už na prví pohľad. Jedná sa o hlavohruď „cephalothorax“ a zadoček „abdomen.” Na vrchnej strane cephalothoraxu môžeme pozorovať chitínový chrbtový štít „karapax”. Zo spodnej strany chráni pavúka prsný štít nazývaný „sternum“.Karapax a sternum chránia pavúkove vnútorné orgány. Na karapaxe si môžeme všimnúť menšiu priehlbinku „foeva”, ktorá je vyústená do tela tŕňom „apodema“. Na tento tŕň sa upínajú svaly sacieho žalúdka vtáčkarov. Na prednej strane karapaxu sa nachádza očný hrbolček zo štyrmi pármi očí. Z prvého páru končatín sa vyvinuli dvojčlánkové klepietka „chelicery”. Tie sa otvárajú rovnobežne s osou tela. Sú teda ortognátne a tím sa vtáčkare odlišujú od iných pavúkov. V bazálnych článkoch chelicer je umiestnená jedová žľaza. Jej vývod ústi v hrotoch chelicer. Každý vtáčkar disponuje jedom. Nie každý je však človeku nebezpečný. Jed vtáčkarov je uspôsobený hlavne na usmrtenie menšej koristi ako sú rôzne bezstavovce, menšie hlodavce či hmyz. Určite to však neznamená, že by bolo múdre ich jed podceňovať, to platí hlavne pri toxicky významnejších druhoch, ktoré môžu spôsobiť aj vážnejšie zdravotné problémy. Tesne za chelicerami sa nachádza horný pysk „labrum“, dolný pysk „labium“ a ústny otvor. Ten je uspôsobený len na príjem tekutej natrávenej potravy. Druhý pár končatín sa vývojom premenil na makadlá „pedipalpy“. Sú o jeden článok kratšie (metatarsus) ako ostatné kráčavé končatiny. U dospelých samcov sa na nich po dospelostnom zvleku objavujú samčie pohlavne orgány „bulbusy“. Ktoré slúžia ako zásobárne spermatu. Z nich vychádza tenký špicatý útvar „embolus“ pomocou ktorého sa sperma dostáva pri párení do spermatéky samice. Na sternum sa pomocou coxalnych článkov napájajú štyri páry kráčavých nôh. Každá z týchto kráčavých nôh je zložená z tarsálneho pazúrika, tarsusu, metatarsusu, tibie, patelly, femuru, trochanteru a coxy. Posledné dva články disponujú na spodnej strane špeciálnymi chĺpkami „scopulae“. Tieto chĺpky rastú veľmi na husto a na koncoch sú vetvené vďaka čomu môže pavúk liezť aj po hladkých plochách ako je napríklad sklo. Najlepšie je to možné vidieť pri stromových druhoch. Dospelé samce niektorých druhov môžu na prvom páre kráčavých nôh na tibií mať takzvané tibiálne háky. Tie im slúžia pri párení na uchytenie samice.
Dorsálna strana:
- Tarsus
- Metatarsus
- Tibia
- Patella
- Femur
- Trochanter
- Coxa
- Pedipalpy
- Chelicery
- Cephalothorax a karapax
- Abdomen
- Snovacie bradavky
- Foeva
- Očný hrbolček a oči
Tarsus - tarsálny pazúrik
Cephalothorax sa spája s abdomenom pomocou tenkej stopky nazývanej „petiolus“. Touto stopkou prechádzajú cievy a tak isto aj nervová sústava. Abdomen je rovnako ako cephalothorax pokrytý chitínovým povrchom. Ten je tu však tenší a pružnejší. Na spodnej strane abdomenu sú pozorovateľné dýchacie orgány „stigmy“ (dva páry pľúcnych vakov), ktoré sa javia ako bledé škvrny. Pred tím aby sa do nich nedostali nečistoty sú pľúcne vaky chránené hustými chĺpkami. Medzi prvým párom pľúcnych vakov sa nachádza epigastrálna ryha. Čo je vchod do pohlavných orgánov. Hlavne pri amerických druhoch sa na povrchu abdomenu môžu nachádzať obranné chĺpky, ktoré vtáčkar vykopáva pomocou zadného páru kráčavých nôh ak sa cíti v ohrození. Na zadnej strane abdomenu sa nachádzajú dva páry snovacích bradaviek. Jeden pár je dlhý, pohyblivý a článkovaný. Snovacie bradavky sú vývodom snovacích žliaz . Pomocou nich dokážu pavúky tvoriť niekoľko rôznych tipov pavučinového vlákna. Medzi snovacími bradavkami ústi tráviaca sústava ritným otvorom.
Ventrálna strana:
- Chelicery
- Sternum
- Epigastrálna ryha
- Pľúcne vaky (stigmy)
- Coxa
Tráviaca sústava začína ústnym otvorom za chelicerami. Ústny otvor disponuje filtrom cez ktorý prejde len potrava v tekutom, natrávenom stave. Preto pavúk pri uhryznutí koristi do nej spolu s jedom vpustí aj tráviaci enzým, ktorý potravu natrávi mimo telo vtáčkara. Pavúk potom len vysaje ústnym otvorom všetky stráviteľné živiny. Takto natrávená potrava putuje cez hltan do savého žalúdka, ktorý je v cephalothoraxe upnutý na apodemu. Potravu si pavúky môžu odložiť do hrvoľa. Tento hrvoľ môžeme dobre pozorovať napríklad pri rode Ceratogyrus, kde predstavuje akýsi roh vybiehajúci z karapaxu. Zo savého žalúdka potrava putuje ďalej do stredného a hrubého čreva. Tu je potrava vstrebávaná do tkanív . Stredné črevo sa ďalej vetví na mnoho slepých komôrok, kde sa ukladajú živiny.
Ďalej sa pripájajú malpigiho trubice, ktoré vznikajú zo zadného čreva. Nie sú ničím pripevnené, sú napojené len na črevo. Ich hlavnou funkciou je odoberať odpadové látky z hemolymfy. Z mapligiho trubíc prechádzajú odpadové látky do zadného čreva a odtiaľ do konečníka. Pavúk vylučuje odpadové látky len vtedy, keď sa mu malpigiho trubice naplnia a tlačia odpadové látky do zadného čreva odkiaľ ich vylúči análnym otvorom.
Cievna sústava vtáčkara je otvorená. Čo znamená že hemolymfa voľne obmýva orgány. Základom je srdce (srdcová trubica). Má tvar pretiahnutej trubice s niekoľkými menšími otvormi Cez ne prúdi do srdca hemolymfa, ktorá je ním vháňaná do tepny pomocou ktorej sa dostáva do zvyšku tela a k jednotlivým končatinám.
Vtáčkare disponujú pomerne jednoduchou nervovou sústavou. Tvorí ju nadhltanový a podhltanový nervový uzol. Tieto dva uzle sú spojené a tiahnu sa až dozadu do tela prostredníctvom abdomenálneho párového nervu a v abdomene sa rozvetvujú. Tu by som rád pripomenul, že vtáčkar koná pudovo, inštinktívne. Nie je pravda, že si vtáčkar na vás môže zvyknúť, alebo si vytvorí dáky vzťah. Preto sa netreba spoliehať na podobné hlúposti. Zaujímavým faktom je, že aj napriek pomerne jednoduchej stavbe nervovej sústavy vtáčkara, dokáže pavúk reagovať 12-krát rýchlejšie než človek.
Náčrt nervovej sústavy
- Nadhltanová zauzlina
- Podhltanová zauzlina
Vtáčkare disponujú rôznymi zmyslovými orgánmi. Majú slabý zrak a sú schopné vnímať len svetlé alebo tmavé odtiene. Nedokážu rozlišovať farby. Na zrak sa vtáčkare pri love, alebo orientácií v priestore veľmi nespoliehajú. Dôležitými zmyslami sú hmat, čuch a sluch. Trichobotrie sú jamky so vzpriamenými brvami. Vtáčkar pomocou nich registruje dotyk a chvenie pôdy či vzduchu. Pomocou nich môže pavúk rozoznať aj najmenší pohyb v jeho okolí. Zmysli čuch a chuť sú schopné vnímať pomocou koncov hmatadiel a kráčavých nôh. Nevnímajú zvuky v pravom slova zmysle, ale sú schopné vnímať vibrácie. Receptory na vnímanie vibrácií sú rozmiestnené po celom tele pavúka. Na povrchu tela pavúka sa tiež nachádzajú termoreceptory vďaka čomu pavúky reagujú na teplo či chlad.
Pohlavnú sústavu u samíc tvorí jeden vaječník, ktorý sa nachádza približne v strede abdomenu. Tu sa nachádzajú neoplodnene vajíčka usporiadane do slzovitého tvaru. Sem sa napája vývod vaječníka, ktorý je spojený so spermatékov samice. Spermatéka môže byť združená alebo párová. Do spermatéky samica ukladá samčie sperma. To je tu uchované do doby než samica začne klásť vajíčka. Samčie pohlavné orgány tvoria prídavné pohlavné žľazy. Z nich samec prečerpáva sperma za pomoci spermatickej siete do bulbusov, ktoré sa po dospelostnom zvleku objavujú na prvých článkoch pedipalp.
Pohlávné znaky (adultný samec).
- Tibiálne háky
- Bulbus
Vnútorná stavba tela vtáčkara
- Oči (očný hrboľček)
- Sval hltana
- Jedová žľaza
- Apodema, slúžiaca na uchytenie svalu savého žalúdka
- Tepna zásobujúca nervovú sústavu
- Srdcová trubica
- Ostiema
- Osrdečník
- Malpigiho trubica
- Tráviace prívesky čreva
- Ritný otvor
- Vaječník
- Vývod vaječníka
- Oplodňovací otvor vedúci do spermatéky
- Pľúcny vak
- Črevo
- Saví žalúdok
- Podhltanové nervové ganglium
- Trubica hltanu
- Nadhltanové nervové ganglium
- Labium (dolný pysk)
- Ústny otvor
- Labrum (horný pysk)
- Chelicera