Theraphosidae
U nás nazývané vtáčkare, v Česku sklípkani, v anglicky hovoriacich krajinách tarantule, v Nemecku vogelspinnen, v Afrike baboon spiders. Bez ohľadu na jazyk u väčšiny ľudí len "chlpaté potvory". Jedná sa však stále o toho istého živočícha -pavúky čeľade Theraphosidae. Sú najväčšími pavúkmi na Zemi. Zatiaľ bolo identifikovaných okolo 900 druhov v 113 rodoch. Väčšina ľudí k nim prechováva vrodený a možno časom vytvorený strach. V niektorých domorodých kmeňoch Južnej Ameriky veria, že im obrie pavúky (Theraphosa sp.) v noci unášajú deti.
Theraphosa blondi
Inde, na ostrove Sokotra, kde sa vyskytuje endemický druh Monocentropus balfouri veria, že tento pavúk je schopný zabiť ťavu. Za touto legendou sa samozrejme môže skrývať iba bujná fantázia domorodca , ktorý uvidel pavúka na mŕtvej ťave a príbeh bol na svete.
Monocentropus balfouri
Ľudskú fantáziu vie strach naštartovať na plné obrátky. Strach však plynie z nevedomosti. Nie každý sa bližšie o tieto nádherné živočíchy zaujíma a jeho mienka je ovplyvnená či už fantáziou Hollywoodu, alebo dezinformáciami zo strany médií. Tu sa s veľkou obľubou radi vyjadrujú pseudoodborníci a pripisujú vtáčkarom mnoho nepravdivých a strašidelných vlastností. Robia z nich "strašiakov" pre veľkú časť populácie. Nie je napríklad pravdou ako si mnohí predstavujú, že pod rúškou noci sa k vám snažia všetky pavúky z okolia zákerne prikradnúť a zožrať vás či zabiť pokiaľ vy pokojne spíte. Taktiež nie je pravdou, že jed vtáčkarov je pre človeka smrteľný. Jedná sa o ďalší mýtus. V skutočnosti zatiaľ nebolo zaznamenané žiadne smrteľné uhryznutie pavúkom z tejto čeľade. Preto si myslím, že je na mieste vyviesť aspoň pár ľudí z omylu a poznamenať pár faktov-neupravených Hollywoodom.
Povedzme si teda niečo na úvod o týchto zaujímavých tvoroch. V prvom rade nie je vtáčkar ako vtáčkar. Delíme ich podľa spôsobu života na norové, zemné a stromové druhy. Všetky druhy sú schopné tvoriť pavučinové vlákna. Tieto vlákna majú rôzne účely. Jedným z nich je stavba hniezd. Stromové druhy si často stavajú hniezda z pavučín v trubicovom tvare, zatiaľ čo napríklad norové druhy si nimi vystielajú steny nory, čím ich spevnia a uľahčuje im to lozenie hore a dolu. Zemné druhy sa často ukrývajú pod spadnuté kmene stromov, či kamene , konáre a podobné veci. Tam si zapradú svoje hniezda. Vtáčkare sú prispôsobené hlavne na lov iných článkonožcov, hmyzu, menších hlodavcov, jašteríc či menších hadov. Aj jeden z najbežnejšie chovaný druhov v zajatí- Grammostola rosea je známa tým, že vo voľnej prírode sa často živí i menšími hadmi. Vtáčkare obývajú hlavne tropickejšie oblasti a to v najväčšej miere Južnú Ameriku, Afriku, Áziu a Austráliu. V Európe sa vyskytuje len pár menších druhov- na juhu Španielska, Talianska , Turecka či Cypru.
Mapa oblastí obývaných vtáčkarmi vo volnej prírode
Ako sme už spomenuli na začiatku, vtáčkare nie sú pre človeka životne nebezpečné. Niektoré hlavne toxicky významné druhy však vedia spôsobiť značné zdravotné ťažkosti a znepríjemniť život na pár dní, týždňov či dokonca mesiacov. Preto ich určite netreba podceňovať. Základom je chovať sa k nim s rešpektom, ktorý si určite zaslúžia. Predsa len sú to jedny z najstarších predátorov na Zemi. Sú dokonale prispôsobené na lov zo zálohy. Radi nehybne vyčkávajú na svoju korisť, ktorá to má spočítané keď sa priblíži na dostatočnú vzdialenosť . Jed vtáčkarov nie je dobre preštudovaný a neexistuje proti nemu žiadne sérum. Nie je však od veci spomenúť, že tento jed môže byť aj medicínsky prospešný. Zistilo sa ,že napríklad jed G. rosea priaznivo pôsobí proti mozgovým nádorom a infarktom. Možno nám niekde v teráriu sedí na stene liek na rakovinu a ani o tom nevieme.
Ako už bolo spomenuté tieto tvory sú jedny z najstarších predátorov na tejto Zemi. Prvé pavúky tu žili už pred 250 až 395 miliónmi rokov v období karbónu. Ich stavba sa od vtedy takmer vôbec nezmenila. Prvého vtáčkara pomenoval Carl Linné {1707-1788} menom Aranea avciularia dnes Avicularia avicularia.
Carl Linné (otec systematiky)
Druhový názov je odvodený od latinského "avis" čo znamená vták. Carla Linného k tomuto názvu priviedla rytina od Marie Sybille Merian, na ktorej bol znázornený veľký pavúk požierajúci mŕtveho vtáka.
Rytina od Marie Sybille Merian.
Z toho je možné predpokladať, že sa neskôr odvodil slovenský názov "vtáčkar". Český ekvivalent "sklípkan" je zas odvodený od dômyselných chodbičiek a nôr(sklipku), ktoré si niektoré druhy stavajú v zemi. Tu však treba spomenúť, že názov sklípkan neoznačuje len čeľaď Theraposidae. Názov tarantula patrí pôvodne úplne inému druhu pavúka. Pavúk pôvodne nesúci toto meno Lycosa tarantula, bol nájdený v oblasti obklopujúcej mesto Taranto v južnom Taliansku.
Pavúk z rodu Lycosa (Lycosa singoriensis)
Tieto pavúky sa dosť líšili od širokej triedy zvanej "Tarantula" a nemajú s nimi veľa spoločného. Verilo sa, že uhryznutie Lycosa tarantula spôsobovalo vážny zdravotný stav "tarantizmus". Toto uhryznutie malo za následok zvýšenú nevoľnosť, teploty a striedanie stavu depresii a veselosti, ktoré zvierali obete. V tej dobe panovalo presvedčenie, že obete sa musia zapojiť do zvláštneho tanca aby sa zabránilo smrti. Z tohto zvláštneho liečebného tanca sa neskôr vyvinul tanec Tarantella. Moderný výskum však ukázal, že uhryznutie Lycosa tarantula nie je pre človeka nebezpečné. Pravdepodobným kandidátom zodpovedným za vážne uhryznutia by mohol byť pavúk Latrodectus tredecimguttatus prezývaný "stredomorská čierna vdova". Je to jediný pre človeka nebezpečný pavúk v tejto oblasti. Patrí do rodu Latrodectus a je blízkym príbuzným čiernej vdovy. Lycosa tarantula je však väčšia a vyzerá desivejšie, preto jej boli pripísané aj vážnejšie uhryznutia.
Pavúk rodu Latrodectus
Aj takto vzniká plno nezmyselných povier, dezinformácií či neopodstatnených predsudkov. Snáď si aspoň pár ľudí uvedomí, že nie všetko čo vidí v televízií, prečíta na internete či novinách nie je vždy nutne pravda. Takže ak častujete vtáčkarov názvom Tarantula ako je to dnes moderné v skutočnosti sa jedná o úplne iné živočíchy. Ak niekoho tieto tvory zaujali, prípadne je ochotný zahodiť pár zarytých predsudkov voči nim a má záujem dozvedieť sa o nich niečo viac, je na správnom mieste.