Starostlivosť
Starostlivosť u väčšiny chovaných druhov vtáčkarov nie je nijako extra náročná. Stačí dodržať pár základných zásad a pravidiel . V prvom rade je dobré si ešte pred kúpou vtáčkara naštudovať čo najviac informácií o danom druhu a jeho nárokoch na chov. Predídeme tím zbytočným problémom čo je v záujme nielen zvieraťa, ale aj samotného chovateľa. Ďalšou zo základných vecí by mala byť vhodná voľba chovnej nádoby respektíve terária v ktorom chceme zviera chovať. Keďže každý rod je iný či sa jedná o veľkosť, alebo spôsob života má každý aj iné nároky na chovnú nádobu. Viacej k tomu v záložke „ terárium “.
Druhou nemenej dôležitou vecou je vlhkosť a rosenie. Rôzne druhy vtáčkarov majú rôzne nároky na vlhkosť. Niektorým viacej vyhovuje sucho a iné zas potrebujú k svojmu životu vyššiu vlhkosť. Aj preto je dobré poznať druhy, ktoré doma chováme aby sa nestalo , že budeme Chromatopelmu, ktorá preferuje suché prostredie držať v podmienkach ako Avicularie, ktoré vyžadujú vlhkosť podstatne vyššiu. O nárokoch konkrétnych druhov sa môžete dočítať v záložke „druhy “.
Ďalšia vec ktorú je potrebné vedieť sa týka potravy. Čím kŕmiť a ako často kŕmiť. Treba si uvedomiť, že pavúk nie je šteniatko ani mačička a netreba ho štopať každý deň. Každý chovateľ má vlastný spôsob a vlastnú periódu kŕmenia. Ja osobne kŕmim raz za týždeň – dva. Keď vidím, že má pavúk nadmerne veľký abdomen, respektíve začne aj sám držať hladovku tak ho nekŕmim do ďalšieho zvleku. Po zvleku opäť podľa veľkosti konkrétneho jedinca nechávam čas bez kŕmenia od troch dní po zvleku do 2 – 3 týždňov na vytvrdnutie kutikuly. Ďalšiu potravu dostane jedinec až po tejto dobe. Viacej o potrave sa môžete dočítať v záložke „ potrava “.
Rád by som ešte pripomenul, že pavúk má rád svoj kľud a každá manipulácia s ním, alebo s boxom kde je umiestnený pre neho znamená stres. Preto ak to nie je nutné vyvarujte sa zbytočným zásahom a manipuláciám s pavúkom. A už vôbec ho zbytočne neťahajte na ruky.