Rozmnožovanie
Párenie vtáčkarov je omnoho zaujímavejšie ako by nezasvätení človek mohol predpokladať. Je sprevádzané rôznymi zaujímavými rituálami, ktoré predchádzajú samotnému aktu párenia a je fascinujúce mať možnosť to pozorovať na vlastné oči.
Asi každý chovateľ sa po istom čase snaží svoje chovance napáriť a rozmnožiť. Aby to však bolo možné musí byť splnených minimálne pár základných podmienok aby vôbec malo význam sa o to pokúšať.
V prvom rade potrebujeme dospelú samičku a dospelého samčeka toho istého druhu. To, že nám samec dospel zistíme pomerne jednoducho. Po dospelostnom zvleku sa mu na pedipalpách objavujú bulbusy a pri niektorých druhoch (rodoch) aj tibiálne háky na prednom páre kráčavých končatín. Pri niektorých druhoch existuje výrazný pohlavný dimorfizmus, keď samce po poslednom dospelostnom zvleku zmenia svoj vzhľad a vypadajú na prví pohľad odlišne od samíc. Je tiež dôležité poznamenať že samec sa narozdiel od samice (ktorá môže podľa druhu žiť 10 až 30 rokov) po dospelostnom zvleku väčšinou dožíva len 1-2 roky.
Rozpoznať či nám dospela samica je trocha zložitejšie. Ak má samica v tele dostatočnú veľkosť (záleží od konkrétneho druhu) pokúsime sa zohnať dospelého samca a skúsime ho umiestniť k samici. Ak samec začne na samicu reagovať a ona mu odpovedá môžeme usúdiť, že samica je už dospelá a ochotná sa páriť. Ak na seba pavúky nereagujú ešte to nemusí nutne znamenať, že samica dospelá nieje. Preto je niekedy potrebné zopakovať pokus o párenie viac krát. Ak sa dlhšie nebude nič diať treba dať samici ešte aspoň ďalší zvlek pokoj.
Nemenej dôležitou vecou pre úspešné párenie je aby bola samica pred párením poriadne vykŕmená. Minimalizuje sa tím riziko, že sa samec po vpustení do boxu stane večerou. Tak isto samec by mal byť pred umiestnením k samici prečerpaný. To či sa samec prečerpal ak ho pri tom nenachytáme môžeme zistiť podľa zvyškov spermatickej siete v jeho boxe. A čo to vlastne to prečerpávanie je ? Bulbusy slúžia ako zásobárne spermatu, ktorý do nich samec dostáva tak že urobí spermatickú sieť (pavučina natiahnutá medzi dnom a stenou ubykácie) ktorú podlezie a na ktorú z epigastrálnej ryhy začne vypúštať sperma ktoré následne do bulbusov nasaje.
Samica Ch.andersoni si pochutnáva na samcovi.
Ak je toto všetko splnené môžeme sa pokúsiť o samotné párenie. Odporúčal by som páriť vo večerných a nočných hodinách keď sú pavúky najaktívnejšie. Počas dňa by nemuseli mať o párenie záujem. Po umiestnení samca k samici väčšinou chvíľu trvá pokiaľ sa začne vôbec niečo diať. Po čase sa samec začne chvieť a bubnovať nohami o substrát či stenu boxu. Dáva tím najavo svoju prítomnosť, úmysli a to, že nieje potrava. Vtedy sa väčšinou začne pomaly približovať k samici. Tu treba dávať pozor ako samica na samca reaguje. Ak bubnuje aj ona nieje sa čoho báť. Znamená to, že je aj ona ochotná sa páriť. Ak však samica na samca nereaguje je treba zvýšiť pozornosť a mať po ruke nachystanú nejakú paličku, alebo niečo čím dokážeme samici v prípade útoku na samca zabrániť aby ho zabila. Ak sa však samec dostane k samici a začnú po sebe poklepkávať prednými nohami bez toho, že by samica javila známky agresivity nemal by už nastať problém. Po takomto vzájomnom zoznámení sa zvykne samica samcovi nadvihovať. Samec si ju vtedy uchytí tibiálnymi hákmi (ak má) a pridvihne si ju. Keď ju už takto drží pridvihnutú malo by nasledovať samotné párenie. Samec začne zasúvať a striedať bulbusy v epigastrálnej ryhe samice. Toto môže trvať niekoľko minút, ale tak isto len niekoľko sekúnd.
Samec vchádza do boxu samice
Samec si uchytáva a nadvihuje samicu
Samec zasúva embolusy do epigastrálnej ryhy samice
Po tomto akte treba opäť zvýšiť pozornosť. Je totiž možné, že samica sa pokúsi samca po odpárení a uvoľnení napadnúť. Opäť treba mať nachystané niečo čím jej v tom dokážeme zabrániť a dať samcovi šancu na útek. Po párení oboch opäť umiestnime do svojich boxov a nakŕmime. Pre väčšiu istotu, že sa samcovi podarilo samicu odpáriť môžeme párenie po prečerpaní samca ešte niekoľko krát zopakovať.
Samici v období po párení dávame dostatok potravy a snažíme sa udržiavať ideálne podmienky. Je dobré ak nieje v tomto období zbytočne rušená a má kľud. S trochou šťastia po istej dobe môže zmotať kokón do ktorého nakladie vajíčka. O kokón sa potom stará, stráži ho a obracia. Kokón môžeme samici ponechať pokiaľ ho sama neotvorí a nevypustí von malé pavúčiky, alebo jej ho po istej dobe odobrať a umelo doinkubovať vo vopred pripravenom inkubátore. Nieje však dobré odobrať kokón príliš skoro. Môžeme si tím pokaziť celý odchov. Tak isto však samica môže kokón aj sama zničiť ak je v strese, alebo necíti v kokóne pohyb, má zlé podmienky atď... Niektoré druhy samíc sú schopné na jedno párenie vytvoriť aj viacej kokónov. Môže sa to stať napríklad pri rodoch Ceratogryrus, Holothele, Pterinochilus, Psalmopoeus ...
Na úspešný odchov treba mať trpezlivosť a v mnoho prípadoch aj potrebnú dávku šťastia. Po pár neúspešných pokusoch možno príde ten, keď sa to konečne podarí. Treba len skúšať. Radosť z úspešného odchovu určite stojí za tú námahu :-)