Všeobecné podmienky chovu:
Terárium: Terárium pre zemné druhy o rozmeroch 30x20x20 cm (d,š,v). Vrstva lignocelu aspoň 5cm. Vhodné je umiestniť dáky úkryt a nesmie chýbať napájačka s vodou.
Vlhkosť : Vlhkosť sa snažíme držať nižšiu okolo 60%. Substrát by mal byť suchší. Mierne vlhkú ponecháme tak cca jednu tretinu terária.
Rast: Rastú pomalšie. Samice dospievajú okolo 5-6 rokov.
Párenie a odchov : Párenie s výnimkou niektorých druhov nebýva väčší problém. Samce majú tibiálne háky. Samička nebýva voči samcovi agresívna a poväčšine ho po akte nechá v pokoji odísť. Môže sa však stať, že samčeka napadne. Samica tvorí kokón od troch mesiacov po párení. Môže si však dať načas a doba čakania na kokón sa môže podstatne predĺžiť. V kokóne sa nachádza niekoľko stovák mláďat.
Toxicita: Nepatria k toxicky významným druhom. Ich jed nieje pre zdravého človeka nijako nebezpečný. Disponujú obrannými chĺpkami.
Brachypelma auratum
(Schmidt, 1992)
Dospelé samičky dosahujú veľkosť 7-8 cm v tele. Tento druh je trochu nervóznejší a pri vyrušení okamžite vykopáva obranné chĺpky. Auratumky majú základnú farbu tela čiernu. Na abdomene sa nachádzajú oranžové chĺpky. Na nohách sú biele prúžky a patella je efektne sfarbená do ohnivo červena. Patrí k horským druhom a jej odchov býva trocha zložitejší. Samicu treba pred párením nechať zimovať pri nižšej teplote.
Brachypelma auratum (samec)
Brachypelma auratum (Juvenilný jedinec 3cm v tele)
Brachypelma smithi
(F. O. P.-Cambridge, 1897)
Jeden vôbec z najrozšírenejších druhov v chovoch. Smithi je dosť vyhľadávaný pre svoje atraktívne sfarbenie a pokojnú povahu. Základná farba je čierna. Karapax je lemovaný svetlým okrajom. Na abdomene sa nachádzajú oranžové chĺpky. Nohy sú čierne s oranžovými a bielymi prúžkami. Samice v dospelosti dosahujú okolo 7 cm v tele. Sú to vďačný a pokojný chovanci, ktorých možno odporučiť začínajúcemu chovateľovi.
Brachypelma smithi (adult samica)
Brachypelma smithi (juvenilná 6zv. Samička)
Brachypelma boehmei
(Schmidt a Klaas, 1993)
Opäť jeden z atraktívnych zástupcov tohoto rodu. Samice druhu boehmei podobne ako samice druhu B.smithi dorastajú do veľkosti tela 7cm. Ich sfarbenie je na karapaxe sýto oranžové. Končatiny sú taktiež sfarbené sýto oranžovou farbou. Okrem tarsusu a femuru, ktorý je čierny. Na abdomene sa opäť nachádzajú oranžové chĺpky.
Brachypelma boehmei (samica)
Brachypelma boehmei
Brachypelma emilia
(White, 1856)
Tento druh sa sfarbením dosť ponáša na sfarbenie druhu B.boehmei. Výraznejším rozdielom medzi týmito dvoma druhmi, ktorý je už na prví pohľad badateľný je karapax. Zatiaľ čo pri druhu B.boehmei je karapax celý sýto oranžoví, pri druhu B.emilia sa tu nachádza jasný čierny výrez v tvare trojuholníka ktorým sa tiahne oranžový prúžok smerom od očného hrboľku ku foeve. Zvyšná časť karapaxu je oranžová. Základnou farbou tela a končatin je čierna farba. Tíbia je sýto oranžovo sfarbená. Na abdomene sa nachádzajú oranžové chĺpky. Patria vzrastovo k trochu menším druhom Brahcypeliem. Samičky v dospelosti dosahujú veľkosti 6 cm v tele.
Brachypelma emilia (Samica 4.5cm telo)
Brachypelma vagans
(Ausserer, 1875)
Jeden z najbežnejšie chovaných druhov. Pre mňa celkom atraktívny vtáčkar. Karapax je sfarbený do čierna s bledým lemom okolo okrajov. Nohy sú taktiež čierno-sivej farby. Na abdomene sa nachádzajú červené chĺpky. Samice dosahujú v tele okolo 7cm. Pri kúpe treba byť opatrný pretože sa často predávajú krížence tohoto druhu s inými druhmi Brachypeliem. Najčastejšie sú krížené s B.albopilosum. Preto je treba dávať pozor od koho sa kupuje daný jedinec. Pri mláďatách je prakticky nemožné rozoznať či sa jedná o kríženca. Často je to ťažko pozorovateľné aj pri dospelom jedincovi. Ak sa ale predsa len po čase zistí, že máme doma takéhoto jedinca doporučoval by som ho ďalej nemnožiť!!!
Brachypelma vagans (adult samica)
Tieto druhy pochádzajú z Mexika. Mexická klíma je závislá na topografií. Na pobrežiach oboch oceánov je horúco s vysokou vlhkosťou. Vo vnútrozemí a vo vyšších nadmorských výškach je sucho a podnebie je miernejšie. Od mája do októbra prevláda horúce počasie s množstvom zrážok. Najviac ich padne medzi júnom a septembrom. Chladno je od decembra do februára. Studené vetry spôsobujú, že na severe krajiny teploty klesajú pod bod mrazu.
Mexiko
Graf teplôt / Mexiko
Graf daživých dní za mesiac / Mexiko
Brachypelma albopilosum
(Valerio, 1980)
B.albopilosum nepatrí k nijako extra náročným chovancom. Tieto pavúčiky znesú takmer čokoľvek a k tomu ich pokojná povaha ich predurčujú ako hádam najideálnejšieho jedinca pre začínajúceho chovateľa. Základnou farbou je čierna. Karapax má zlatý nádych. Na abdomene sa nachádzajú dlhé kučeravé chĺpky žltej farby. Končatiny sú čierne taktiež s dlhými žltými chĺpkami. V tele dosahuje 7cm. Často krát sa však predávajú krížence tohoto druhu. Najčastejšie sú krížené s druhom B.vagans. Preto je treba dávať pozor od koho sa kupuje daný jedinec. Ak zistíte že máte doma takéhoto evidentne prekríženého jedinca doporučoval by som ho ďalej nemnožiť!!!
Brachypelma albopilosum (adult samica)
Brachypelma albopilosum (adult samec)
Brachypelma albopilosum (6zv. Samica)
Tento druh pochádza z Kostariky. Kostarika je charakterizovaná dvomi klimatickými obdobiami. Obdobie dažďov prebieha od mája do novembra. A sucho od decembra do apríla. Kostarika patrí medzi 20 krajín z najširšou biodiverzitou na svete.
Kostarika
Graf teplôt / Kostarika
Graf daždivých dní za mesiac / Kostarika